Členovia

Stanley
Odkedy a odkiaľ pochádza: 13.1.1970, Bratislava (Šulekova ul., pôrodnica)
Na čo slúži kapele: spev, gitara (a aby nuda nebola)
Čo robil a čo robí: kníhkupec, novinár, ľudový psychológ-amatér, rešeršman a vkuse chobotiny.

Čo o ňom ešte možno neviete: „Ako každý pubertiak som začal hrať na klavír a gitaru, lebo som chcel byť slávny. Pubertiak som síce zostal, no slávny žiaľ (alebo našťastie) nie. A preto som bol nútený zmeniť svoje priority. Dnes robím hudbu hlavne preto, že som rád, ak sa ľudia pri nej bavia a podarí sa nám – hlavne v dnešnej ťažkej dobe – aby si trochu oddýchli od bežných dennodenných starostí. Veď nakoniec tak toto remeslo aj začínalo už na stredovekých trhoviskách. Niekto niečo vedel, mal gitaru, mal chuť sa baviť a urobiť ľuďom okolo seba radosť. Aj vtedy bola smutná doba a chcel im dať aspoň chvíľku spokojnosti. No hrám tiež z dôvodu, že či som na cestách, na pódiu alebo na koncerte vždy som obklopený fantastickou partiou hudobníkov - ľudí, ktorí sa snažia stáť pri sebe. A potom človeku nie je smutno.“

Ján „Félix“ Tkáč
Odkedy a odkiaľ pochádza: Narodil som sa 10. augusta 1958 v Bratislave.
Na čo slúži kapele: spev, texty; Skladám si vlastné piesne, mám aj zo päť vlastných textov, ináč si hľadám texty, s ktorými sa môžem stotožniť... Nakoľko neviem poriadne hrať na žiadny nástroj, nechávam svoj spev doprevádzať tými, čo to vedia.
Kedy vstúpil do rehole:  17. júna 1982 som mal obliečku, teda bol som prijatý do noviciatu.
Čo robil pred vstupom do rehole: Nakoľko som vychodil, okrem „materskej a autoškoly“ aj dve elektrotechnické školy, učňovka a priemyslovka, od 1982 som sa živil ako mechanik elektronických zariadení na SAV ústave kibernetiky a na elektrotechnickom ústave, stále SAV - Sl. akadémia vied... 

Čo o ňom ešte možno neviete: „Na základnej škole sme založili kapelu s ktorou sme mali až jeden koncert... Potom sa moje hudobné ambície obmedzili na konzumovanie prevažnedomácej (slovenskej) muziky. Keď brat Ondrej zložil prvú pieseň, ako správny „ješiťák“ som sa do skladania pustil tiež. Prvým debutom bola pieseň „Pán je so mnou“, ktorá zľudovela. Potom štrnásť rokov nič a za pomoci Ondreja a Stanleyho vyšla druhá skladba „Prosím, nepýtaj sa ma“. Po štyroch rokoch sa ale vrece roztrhlo a dnes už počítam svoje piesne na desiatky.“

Ondrej „Lazar“ Tkáč
Odkedy a odkiaľ pochádza: 5.11.1960, Bratislava
Na čo slúži kapele: ústna harmonika, spev, akordeón, texty, hudba a občas aj fujara
Kedy vstúpil do rehole: V ten deň ako Felix.
Čo robil pred vstupom do rehole: Od 1976 do 1981 som absolvoval Polygrafické učilište s maturitou a potom som pôsobil /medzi tým 2 roky vojančina/ ako reprodukčný grafik, tlačiar a aj ako kurič, aby som mohol študovať tajne teológiu.
Na čo slúži reholi: Nakoniec som  teológiu vyštudoval od roku 1990 až 1995. Pôsobil som v Bratislave, rok v Holíči, 2 roky v Ličartovciach na východe, porom 2 roky v Žiline, 2 roky v Bratislave, 2 roky štúdium v Ríme (františkánska spiritualita). potom 3 roky v Pezinku a teraz v Bratislave - Rači, Tu máme náplň ľudových misií (duchovné cvičenia pre farnosti) po farnostiach na Slovensku, aj v Čechách a koncerty. Tiež navštevujem chorých a zastupujem a vypomáham spovedaním v Pezinku.

Čo o ňom ešte možno neviete: „Moje prvé hudobné prejavy začali už v jasliach a prechádzali rôznymi gradáciami až po dnes. Spieval som v Speváckom zbore čs. rozhlasu a absolvoval sedem rokov hry na ťahaciu harmoniku. Neskôr ma zaujala gitara, pretože sa mi páčila country a folková hudba. Na fúkaciu harmoniku som však túžil hrať už od malička. Prvý vzor mi bol môj dedo. Vždy, keď sa mu rozladila harmonika, tak mi ju daroval. Neskôr som si ju už kúpil sám a začal som sa venovať poctivej hre podľa vzoru Charlie McCoya. Postupne som skúšal aj blues, ktorý sme občas v súkromí hrali spolu s Erikom „Bobošom“ Procházkom. Hral som aj v bluegrassovej kapele Bluegrass Album a po roku 1989 som začal skladať piesne s duchovnou tematikou.“

Norbert Pšenčík
Odkedy a odkiaľ pochádza: Narodil som sa v Žiline, v starom centre mesta, 21.marca 1971
Na čo slúži kapele: V kapele hrám na bicie. Na to, že chalani sa cítili a cítia do dnes „folkáči“, si celkom dobre zahrám a to rôzne štýly :-)
Kedy vstúpil do rehole: Do rehole som vstúpil r.1993 z kňazského seminára v Nitre, v ktorom som bol dva roky.
Čo robil pred vstupom do rehole: Hm. Od malička som hrával hokej. Vojenčil som vo VTJ Michalovce a potom ešte som hral za Žilinu až do môjho prijatia do Seminára. Inak mám stavebnú priemyslovku a pracoval som na stavbe ako robotník, ale aj ako majster.
Na čo slúži reholi: Momentálne som novicmajster. Čo bude, uvidíme.

Čo o ňom ešte možno neviete:  „Odmalička som miloval bicie! Keď naši kúpili gramofón, mal som šesť rokov. Kúpila sa teda aj platňa Karla Gotta – a už to išlo! Búchal som po všetkom čo sa dalo a všetkým čím sa dalo. Denne som hrával s Elánom, Modusom, Žbirkom, Daliborom Jandom, Helenou Vondráčkovou, Jiřím Kornom... a, samozrejme, s Karlom Gottom. Mamu privádzali do zúfalstva popísané a potrhané vankúše po mojich úderoch fixkami. Neskôr upravené varechy (odrezané zbytočné polkruhy na vareche... ) a potom prvé bubenícke paličky. V sedmičke som si vyrobil vlastné bicie z nádob na farbu. Hrával som doma vždy keď som bol sám a pozeral sa z okna, aby som stihol zbaliť svoju „aparatúru“ pred príchodom rodičov. Mal som popri „bubnoch“ naťahané rôzne káble z lámp, aby to vyzeralo ako naozaj. Dodnes ma to rozosmeje pri koncertoch, kde tie káble už mám, ale už sú pravé :-) Pubertu som prežil sledovaním inzerátov vo vtedajšom týždenníku Smer, kde som hľadal bicie. Bolo ich dosť, ale naši nie a nie. Mal som už aj dohodnutého učiteľa, ale... hrával som hokej a spojiť to ešte s bicími, si rodičia nevedeli predstaviť. Ja áno :-) Prvýkrát som sedel za „živými“ bicími ako tretiak na strednej, čo zostane nezabudnuteľný zážitok (prvé vystúpenie bolo na Imatrikuláciách, kde som hral s už nebohým p. profesorom Cagáňom – klavír a mojím spolužiakom Jankom Lagíňom – trúbka, pár vecí od Armostronga)! „Aktívne“ som začal hrávať až ako študent teológie v Bratislave. Bicie milujem a žasnem, do akých projektov ma Boh vpustil. Nechápem a ďakujem.
Boha som „stretol“ na vojenskej základnej službe. Tam som konvertoval, dal mu život a dodnes to neľutujem!“